Ako sa rozpadalo „Aktívne mesto Pezinok“ – prvá časť

Na predvolebných materiáloch tímu Igora Hianika v roku 2018 svietil slogan: "Spojili nás hodnoty, zásady a program". Pýtam sa, či sa členovia tímu rovnako hrdo prihlásia k tomu, čo ich spája teraz - či sa pred komunálnymi voľbami 2022 prihlásia k spoločnej zodpovednosti za stav, v ktorom sa naše mesto nachádza. Na nasledujúcich riadkoch sa pokúsim pomenovať prvé dve chyby, ktoré nás stretli už v začiatkoch volebného obdobia.

Igor Hianik so svojim tímom a víziou aktívneho Pezinka vyhral voľby v turbulentnom roku 2018. Víťazstvo to bolo síce masívne, ale nevymykalo sa trendom po celom Slovensku. V tejto chvíli postačí konštatovanie, že s rovnakým predvolebným konceptom a v princípoch s takmer identickou kampaňou pracoval Marek Hattas v Nitre, v Bratislave to bol úspešný architekt Matúš Vallo. No my v Pezinku sme sa mali už v prvom roku nového volebného obdobia možnosť presvedčiť, že nie je architekt ako architekt a že keď dvaja ľudia robia to isté, nie je to to isté.

Veľký potenciál premrhal - začínal s obrovskou podporou

Tesne po voľbách pritom všetko nasvedčovalo tomu, že Igor Hianik môže byť úspešný. Jeho vzdelanie mu poskytovalo extrémnu konkurenčnú výhodu, bol kandidátom koalície strán, ktorá mala namierené do vlády, do zastupiteľstva sa z jeho tímu dostalo 11 kandidátov. 

Čo je však nesmierne dôležité, podporovali ho ďalší nezávislí poslanci a mal okolo seba kolegov z jeho bývalého poslaneckého klubu Srdce Pezinka (Kvetoslava Štrbová, Milan Grell, Božena Mizerová, Elena Žárska), s ktorými predtým intenzívne spolupracoval. Dokopy tak mal podporu dvadsiatich (!) poslancov z dvadsaťpäť. 

To je pre nového primátora príležitosť mesto výrazne a rýchlo posunúť vpred, byť vysoko efektívny v komunikácii s vládou SR, udávať tón v regióne a ešte niekoľko volebných období úspešne obhajovať post primátora. Lenže hneď na začiatku urobil množstvo zbytočných chýb, ktoré nemožno obhajovať napríklad počiatočnou neznalosťou prostredia, ale skôr poukazujú na vážnejšie príčiny, tie osobnostné nevynímajúc.

Absencia cieľov volebného obdoba - prvá chyba

Prečo Pezinok nemá štyri roky programové vyhlásenie poslancov a primátora? Môžme sa iba domnievať, či je za tým neznalosť významu tohto dokumentu, alebo vypočítavosť. Laicky povedané, programové vyhlásenie je dokument, v ktorom poslanci s primátorom deklarujú spoločné ciele, ktoré chcú v období dosiahnuť. Je to záväzok medzi nimi, je to záväzok smerom k voličom a zároveň tak v jednom dokumente definujú spoločné ciele a priority. 

Jednoducho, dokument obrovského politického a strategického významu. Dokument, ktorý stmelí kolektív spoločnými záväzkami, spoločnou zodpovednosťou. Po necelých štyroch rokoch ako občania vôbec nevieme, aké mali byť výsledky vládnutia tímu Hianik, či mala byť prioritne riešená doprava, školstvo alebo čokoľvek iné, nevieme, aké granty chceli získať a čo chceli vybudovať, nevieme ktoré chodníky chceli opraviť. Jednoducho, ako občania po štyroch rokoch nevieme... Nevieme my a nevedia ani oni. 

Je charakterné, keď volený zástupca transparentne s voličmi komunikuje o tom, čo sa z jeho pohľadu podarilo dosiahnuť a čo nie. A je jedno, či ide o primátora alebo poslancov. Tento dokument jednoducho mal existovať, pretože jeho politický význam je záväzný a efektívny.

Predstavte si, že by všetky tie analýzy, štúdie a pasporty boli poobjednávané na základe politicky záväznej vôle, s podporou poslancov a s konkrétnym merateľným a verejnosti odkomunikovaným cieľom v rámci konkrétnej stratégie. Mimochodom, prvý rok pán primátor nazval analytickým. Vieme výsledky?

Zlá komunikácia je začiatkom konca - druhá chyba

Môže to pôsobiť ako všeobecná a nekonštruktívna výčitka. Ale netreba sa ani lepšie zamýšľať, aby sme si uvedomili, že prvá chyba - absencia programového vyhlásenia - je z časti komunikačný problém. Efektívna komunikácia patrí medzi soft skills, čiže takzvané mäkké zručnosti, ktoré by mali mať primátor či poslanci na vysokej úrovni. 

Totiž, ak pri lídroch absentuje schopnosť efektívne komunikovať, tento hendikep neostáva iba ich vlastným nedostatkom, ale postupne sa prejavuje vo všetkých oblastiach, ktoré daná osoba riadi a tak prerastá celým aparátom, ktorý je danému človeku zverený. Stáva sa hendikepom všetkých. To, čo sa začína pri pozdrave, podaní ruky a pohľade do očí, vo výsledku končí tým, aký vzťah má líder so svojimi kolegami, oponentmi, partnermi. 

Úspešne viesť mesto nemôže zvládnuť človek sám, potrebuje ľudí, ktorým dôveruje a ktorí mu dôveru opätujú. Potrebuje intenzívne komunikovať s poslancami, aby tak mohol využiť ich potenciál, potrebuje komunikovať s občanmi, aby pochopil ich potreby, ich problémy a spolu s tímom na úrade mohol hľadať a realizovať riešenia. 

Bohužiaľ, čo dnes počúvame z úst poslancov, ale i zamestnancov MsÚ? Často sa sťažujú, že viazne komunikácia, že nedostávajú včas podklady na rokovania, že k niektorým dokumentom sa nevedia vôbec dostať. Až hrozivo znie vyjadrenie poslanca Romana Mácsa, že za čias prednostky Lehockej mali niektorí zamestnanci MsÚ obmedzenú komunikáciu s poslancami mimo tímu Hianik. 

Absolútne nezvládnuté rokovania MsZ sú na samostatnú kapitolu, ale nedá mi nespomenúť fakt, že takmer pri každom uznesení absentuje vyjadrenie príslušnej odbornej komisie. Je tam len uvedená stručná informácia, že stanovisko komisie bude prezentované ústne. A ani to jednovetné - odporúča či neodporúča - často nezaznieva. 

 A ako vyzerá komunikácia s občanom? Tí šťastnejší sa dočkajú odpovede po niekoľkých mesiacoch, tí menej šťastní už rezignovali. A potom sú tu takí, ako napríklad pani konateľka firmy, ktorá kúpila 61 árov mestských pozemkov za 19,23 eur/m2, s ktorou bolo komunikované mimoriadne rýchlo a efektívne. V skratke - komunikácia, ktorá zdobila Igora Hianika v predvolebnej kampani sa stala po voľbách jeho najväčšou slabinou.

Chyby sú na to, aby sme sa z nich učili

Ako jednotlivci, tak aj celá spoločnosť. Treba v nich vidieť skôr príležitosti, ako zlyhania. Preto je trestuhodné ich ignorovať. Po štyroch rokoch je jasné, ako sa k tým vlastným chybám postavili naši volení zástupcovia. 

My si však môžeme povedať, že ak má mesto napredovať, potrebujeme volených zástupcov, ktorí sa neboja dať si konkrétne ciele a prevziať zodpovednosť za ich plnenie. Budeme potrebovať volených zástupcov, ktorých Pezinok naozaj úprimne zaujíma, majú vzťah ku svojim komunitám, majú svoje témy a chcú ich zapracovať do programového vyhlásenia. 

Ľudí, ktorí sa budú biť za svoj obvod, ale predovšetkým za Pezinok ako taký. Ľudí, ktorí sa neboja zodpovedosti za svoje sľuby a vedia to najpodstatnejšie - že každý úspešný príbeh začína podaním ruky a pohľadom do očí.  

Mgr. art. Juraj Hanulík